Tento článoček je tretím, posledným pokračovaním seriálu na tému Hladanie práce v Holandsku.
Prvý diely sa zaoberá kvalifikáciou a jazykom druhý životopisom a samotným hľadaním práce.
V treťom, poslednom dieli sa pozrime na to,
Prečo do Holandska
Keď sa človek chystá žiť a pracovať v Holandsku, mal by na to mať dobré dôvody. Začínať od nuly bez pomoci v cudzej krajine s výrazne odlišnou kultúrou nie je žiadna sranda a človek by si mal dobre pamätať prečo to robí a prečo práve tam.
Pre ilustráciu: Ak jediné, čo vás napadne je „Bol som tam dva týždne s kamošmi u niekoho a bolo to úplne hrozne fasa a coffeeshopy farebné a všetko a Holanďania sú takí milí ludia a všetci mi rozumeli a ja chcem žiť v Holandsku“ tak si tie dôvody treba premyslieť zas.
Ak je dôvodom „Potrebujem zarobiť“, tak oveľa lepším miestom je Nemecko, kde sú platy vyšsie, ceny nižšie, jazyk je o poznanie užitočnejší a ľudia o poznanie ‚obyčajnejši‘.
Takže ľudia? Ale akí sú Holanďania ľudia?
Ak chce človek hovorit o celej skupine ľudí, musí nutne poskytnúť veľmi zjednodušený obraz.
Táto časť bude preto asi najkontroverznejšia.
Keď si ale chceme odpovedať na otázku Akí sú Holanďania, a sme ochotní pripustit nutnú mieru generalizácie, tak sa musíme pozrieť najprv na to, čomu drtivá väčšina z nich verí, čo považuje za dôležité.
Hodnoty
To, čo som v minulej časti povedal o jazyku platí v Holandsku možno ešte silnejšie o zdieľaní hodnôt. Cudzincov Holanďania medzi sebou stále vítajú, ale so samozrejmosťou očakávajú, že keď hodláte v Holandsku žiť, tak hodláte zdieľať aj ich hodnoty.
Tento postoj zaznieva v Holandsku zvlášť výrazne v poslednej dobe, odkedy sa ukázalo, že nekontrolovaná tolerancia v oblasti hodnôt prináša problémy a nedorozumenia.
Tak sa pozrime, s čím sa stotožňuje väčšina Holanďanov a s čím sa očakáva že sa viac-menej stotožníme i my, keď v Holandsku chceme žiť:
Holanďania sú osobitý národ s pomerne netradičným hodnotovým rebríčkom.
Utváral sa dlhými storočiami medzikultúrnych vsťahov a silnou vierou v individuálnu a kolektívnu zodpovednost za svoje činy.
Ich koloniálna minulosť obsahuje mnohé miesta na ktoré nie sú hrdí a svojimi dnešnými postojmi sa okrem iného úprimne snažia napraviť škody napáchané predkami.
Ich minulosť obchodnícka a cestovateľská mala samozrejme aj mnoho pozitívnych vplyvov. Neustály kontakt s odlišnými kultúrami. Schopnosť pozitívne využiť veľké kultúrne rozdiely. To všetko sa odráža na nesmierne vysokej miere tolerancie voči netradičným alebo neobvyklým javom v spoločnosti.
Ich viera v individuálne slobody v záujme spoločného blaha je bezhraničná.
Holanďania často nadšene vítajú spoločenské zmeny, ktoré pripadajú ľuďom z konzervatívnejšieho prostredia šokujúce.
Holandsko je konštitučná monarchia a všetci sú s tým spokojní. Volí sa tu často a do rôznych ustanovizní, ale demokracia je to iná.
Keď tu chce niekto žiť, tak sa treba zmieriť so skutočnosťou, že Holandsko je kráľovstvo. Holanďanom sa to tak páči a očakávajú že vám sa to páči tiež.
Holanďania sú kozmopolitný národ. Ich súdržnosť je založená na občianskom, nie etnickom princípe. Už som spomínal silnú vieru Holanďanov v kolektívnu zodpovednosť. Z tej vyplýva vedomie spolunáležitosti, ‚Toto sme my‘ . Z historických dôvodov zahŕňa holandské ‚my‘ veľmi širokú škálu etník od Indonézie až po Karibik.
Holandské My zaznieva velmi jasne a hlučne na všetkých medzinárodných futbalových zápasoch takže ho myslím netreba predstavovať a o jeho intenzite asi netreba pochybovať.
Táto súdržnosť je symbolizovaná známou oranžovou farbou, ktorá je farbou kráľovského rodu Oranje Nassau. Preto sú Holanďania na futbale hlavne oranžoví, a nie červeno-bielo-modro trikolóroví.
Koncept etnickej národnej hrdosti je Holanďanom do veľkej miery cudzí a nezrozumiteľný. Spájajú ho skôr s folklórom.
Pre ilustráciu uvediem ako vyzerá prvý článok holandskej ústavy
Allen die zich in Nederland bevinden, worden in gelijke gevallen gelijk behandeld. Discriminatie wegens godsdienst, levensovertuiging, politieke gezindheid, ras, geslacht of op welke grond dan ook, is niet toegestaan.
So všetkými čo sa nachádzajú v Holandsku bude za rovnakých okolností zaobchádzané rovnako. Diskriminácia na základe náboženstva, svetonázoru, politického presvedčenia, rasy, pohlavia alebo z akéhokoľvek iného dôvodu nie je dovolená.
(lingvisti dúfam odpustia kostrbatosť môjho neoficiálneho prekladu)
Z horeuvedeného potom vyplývajú mnohé ďalšie špecifiká života v Holandsku.
Nedávny prieskum ukázal, že drtivej väčšine Holanďanov by nevadilo, keby ich kráľ bol homosexuál a zobral si za kráľovnú muža.
Homosexuálne páry tu adoptujú deti a je tu bežné že deti majú dve mamičky aleb dvoch oteckov. Pozastaviť sa nad niečim takýmto na školskom dvore by vyvolalo neveriaci úžas a šok u ostatných rodičov.
Akékoľvek prejavy rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie alebo inej diskriminácie vyvolávajú u Holanďanov úprimné a hromadné rozhorčenie, preto že ich vnímajú ako priamy útok na ich slobody.
Fyzické násilie je neprípustné za akýchkoľvek okolností. V Holandsku nie je možné dať facku ožratému grázlovi ktorý urazí na ulici dámu, ktorú sprevádzaš. Nielen že by sa celé okolie postavilo proti tebe lebo si riešil konflikt neprimerane, grázel by ťa ešte aj zažaloval a sudca by mu dal za pravdu .
Človek sa v Holandsku v podstate nemôže sám brániť inak, ako dôrazným, ale slušným dohováraním, podľa možnosti skupinovým.
Holanďania majú množstvo vojakov na rôznych zahraničných misiách, napríklad v Afghanistane. Doma ich podporujú a úprimne veria že sú tam na to, aby priniesli mier a slobodu.
Zvláštnosti, s ktorými sa musíte vysporiadať
Holandsko má z pohľadu našinca aj niekoľko zvláštností, s ktorými sa nedá pohnúť a treba sa s nimi dokázať zmieriť.
Obedy
Zaradiť sa do holandského ‚kŕmneho cyklu‘ vyžaduje pre našinca dramatickú zmenu v životospráve. Holanďania jedia totiž na obed zásadne studené jedlá bufetového charakteru. Chlebík s margarínom a čokoládovými dzindzíčkami. Alebo chlebík so syrom. Alebo chlebík s údeninou. Alebo chlebík s arašidovou pastou. A tak stále dokola. Tony nafúknutých vzduchoidných chlebov s monotónnymi obloženiami.
Teplé jedlo sa je raz za deň, a to večer. Poriadne sa natlačiť zemiakov, zeleniny a mäsa so šťavou, aby boli pekné farebné sny.
Tomuto sa nedá vyhnúť, lebo všetky ustanovizne sú na to nastavené. Dokonca reštaurácie sú tu na obed zatvorené, okrem tých pre turistov.
Počasie
Holandsko sa tradične vyznačuje neuveriteľne hnusným počasím.
Tu sa človek naučí tešiť sa z každých piatich minút slniečka.
Sú obdobia, keď je v kuse zamračené a popŕcha celé týždne.
V daždi sa tu bežne bicykluje do práce i späť, dážď sa človek naučí ignorovať a mrholenie považovať za vlhký vzduch.
Kto nemá rád dážď bude to tu mať veľmi ťažké.
Čistota
Holanďania sa na hygienu pozerajú úplne ináč ako našinec. Špekulujem že asi preto, že tu je chladnejšie a bacilom sa nedarí. Napríklad taká žltačka sa tu prakticky nevyskytuje. Prejavuje sa to širokou škálou javov. Počnúc tým že sa na návšteve nevyzúvajú a bez zábran prídu pozerať včera narodené bábetko do spálne v bagandžiach, cez to že nechajú ročné decko jesť rozsypané keksy zo zeme ktorú pochodili tými istými nevyzutými nohami, končiac zaujímavým a v našich končinách pomerne nevídaným zvykom jesť šušne, zvykom ktorý zdieľajú naprieč vekovými aj sociálnymi skupinami.
Zdravotníctvo
Napriek tomu, že systém zdravotnej starostlivosti ako celok prosperuje, našinec sa musi pripraviť na mnohé odlišnosti, ktoré sa dajú vnímať ako posun k horšiemu.
Predovšetkým oblasť prevencie je oproti Čechám a Slovensku v plienkach (výnimku tvorí starostlivosť o chrup). Banálne infekcie sa zásadne nechávajú na vlastnú obranyschopnosť organizmu, unúvať sa k lekárovi po lieky nemá žiadny zmysel. Taktiež dostať sa k špecialistovi je oveľa ťažšie. To sa týka aj vecí ako je gynekológia alebo pediatria. Pokiaľ nejde naozaj do tuhého, všetko riešia všeobecní lekári. Tehotenstvo a pôrod riešia pôrodné asistentky, pôrodnice v holandsku neexistujú, ale o tom sa už dočítate inde na tomto webe.
Ak už nedajbože máte tú smolu, že vám je niečo, čo systém uzná za dosť zlé a dovolí navštíviť špecialistu, narazíte v mnohých oboroch na čakacie listiny, ktoré by ste v takej vyspelej krajine naozaj nečakali.
V nemocniciach ležia muži a ženy vedľa seba na izbách, oddelení iba odťahovacou plachtou. Na druhej strane má každý nad posteľou vlastný televízor a jedlo sa dá normálne jesť.
Zjednodušene povedané, všetko čo sa týka lekárov stojí peniaze, veľa peňazí. Koľko si zakaždým doplatíte z vlastného vrecka závisí na tom, ako drahú poistku máte.
Niektorí ľudia ale ocenia napríklad to, že poisťovne majú zmluvy aj s alternatívcami, takže ak máte chuť byť napriíklad v starostlivosti homeopata, nič vám nebráni. Ďalšia zaujímavosť je, že očkovania nie sú povinnosťou voči štátu, takže rozhodnutie je na rodičoch.
Výrazom viery v osobnú slobodu je v neposlednej rade aj možnosť bezplatného abortu pre každú poistenú ženu.
Záver
Tak to máme za sebou.
Dúfam, že napriek trochu negatívnemu zakončeniu posledného pokračovania ste si tento trojdielny článoček užili, nič vás neodradilo, nápad ísť robiť do Holandska sa vám zdá stále lepší a že už máte aj plány, ako ukázať Holanďanom čo našinec dokáže a ‚zač je toho loket‘.
Tak držím palce, nech vaše plány vyjdú. A dajte nám vedieť.
