Chcete sa vydávať? Ako Dona Quichota bojovala s veternými mlynmi a vyhrala

Pohli sme svetom! Presnejšie … dosiahli sme zmenu na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí Holandska ohľadom vydávania určitého druhu potvrdenia na Slovensku. Tá stránka je totiž ako desatoro pre všetky gemeente a čo stojí tam, to má vyššiu moc ako čokoľvek na svete, dokonca vyššiu ako slovenské zákony.

Kto sa chce v Holandsku vydať, alebo tu chce priznať otcovstvo alebo materstvo k dieťaťu, musí preukázať, že nie je ženatý/vydatá. Ale to nie je také jednoduché. Čítajte ďalej a posúďte sami.

S priateľom čakáme bábo. Keďže nie sme manželia, pôrodná asistentka (verlooskundige) nás pri jednej z prvých návštev informovala, že ak nechceme, aby dieťa automaticky dostalo meno po matke, treba o to na gemeente požiadať (takzvaný Erkening). Na začiatku samozrejme nikto nevie, či sa narodí dievča alebo chlapec, tak sme sa rozhodli o tu zmenu požiadať. Veď kto by chcel, aby mal jeho syn v priezvisku -ová!

Zašli sme teda jedného krásneho dňa na gemeente a požiadali o zmenu. A tu začalo naše putovanie po úradoch …

Na to, aby skutočný otec dieťaťa mohol byt otcom aj na papieri, potrebovali sme zo Slovenska potvrdenie o tom, že ani jeden z nás nie je ženatý/vydatá. Fajn, hneď mi napadlo, že niečo podobné pravdepodobne bude vydávať matrika. Vyslali sme teda našich splnomocnencov na Slovensku na slovenské úrady po patričný dokument. Splnomocnenci sa vrátili so správou, že dokument podobného typu na Slovensku nie je možné vydať, lebo neexistuje.

No ale to len tak jednoducho nevysvetlíte na gemeente. Tam sa odvolali na to, že ich ministerstvo zahraničných vecí má na stranke takú a takú informáciu, na Slovensku tie dokumenty proste existujú a basta. A my si ich musíme zohnať ak niečo chceme. Super. Čo ďalej?

Tak sme sa vybrali na Slovenskú ambasádu v Haagu, kde sme dostali úradne opečiatkovaný papier (9 euro) – o tom, že ten dokument, ktorý na gemeente požadujú, sa na Slovensku naozaj nevydáva. Neexistuje.

S dobrou nádejou sme sa vrátili na gemeente a povedali tej pani: šups, tu to máte potvrdene červenou okrúhlou pečiatkou, taký dokument nedostanete a riešte to nejako inak. Jej odpoveď bola: Ani náhodou. My na stránke máme, že …bla bla bla… zožeňte si potrebný dokument. A citujem (samozrejme v preklade): „S týmto zdrapom o tom, že Slovensko taký papier nevydáva, na ktorom nie je ani len vaše meno, že sa váš to konkrétne týka, mi sem nechoďte“. Super. Čo ďalej?

Desatoro nejako káže, my musíme poslúchať. Neostávalo nič iné, len zavolať na Slovenské ministerstvo zahraničných vecí o čo ide a ako to riešiť. Tam ma prepojili na jednu pani, ktorej som situáciu trpezlivo vysvetlila. Odpoveď znela, že Holandské ministerstvo zahraničných vecí bolo mailom oboznámené o zmene, ktorá nastala začiatkom roku 2006 – dokumenty o stave sa na Slovensku nevydávajú. Ďalej mi odporučila, aby som sa informovala na Holandskej ambasáde v Bratislave, či danú zmenu postrehli, resp. nech zistia, v akom štádiu tá správa je, či je o tom Holandsko informované. Zavolala som teda na Holandskú ambasádu v Bratislave.

Tam žiaľ nedokázali bezprostredne zistiť, čo som potrebovala. Vyžiadali si odo mňa meno, telefónne číslo a mail, aby ma následne informovali. Dali sme im čas 3 pracovné dni.

Keďže sa neozvali, opätovne som zavolala na Ministersto zahraničných vecí na Slovensku, nech mi dajú presne označenie zákona/novely, podľa ktorej sa dané potvrdenie na Slovensku nevydáva. Ďakujem tej pani na druhej strane za jej trpezlivosť a pochopenie. Povedala mi, že Holandské ministerstvo bolo niekedy v marci 2006 mailom oboznámené o zmene zákona. Mail mal názov Nota c. 49/2006 – konz. S ochotou navrhla, aby som holandským úradom uviedla jej telefónne číslo, nech sa na ňu v prípade nejasností obratia.

Napísali sme teda mail v holandčine pre Holandské ministerstvo zahraničných vecí so všetkým všudy o danom probléme. O pár dní na to sa nám ozvali, že máme pravdu, už sú o danej zmene informovaní, stačí teda urobiť čestné prehlásenie (tzv. affidavit) u notára.

S týmto mailom sme sa vrátili na gemeente, či to akceptujú. Huraaa, po dohode neviem koľkých kolegov tam došli k záveru, že stačí teda čestné prehlásenie.

Ho ho ho, ale aké!

Máme ísť na Slovensko k slovenskému notárovi a máme si pozháňať nejakého svedka, ktorý podpíše, že nie som vydatá. Slovensko nám to odmietlo potvrdiť, tak si máme nájsť nejakého človeka z ulice na Slovensku a keď on povie, že „aha, táto nie je vydatá“ to im bude dosť dobré.

Čože?! Netuším odkiaľ kto vymyslel nejaké také prehlásenie. Okrem toho by to vyžadovalo apostille, následne preklad do angličtiny (alebo iného jazyka, ktorý tu sú ochotní akceptovať), potom ďalšie apostille z krajského súdu a až potom by sme to mohli odovzdať miestnym úradom. (Mimochodom, môže to byt v angličtine, holandčine, nemčine a francúzštine.)

Samozrejme ja už v pomerne vysokom štádiu tehotenstva neprístupná na palubu lietadla som s niečím takým nesúhlasila. Bolo by ešte teoreticky možné dostať povolenie od lekára, že na palubu smiem, nič mi nehrozí, ale kvôli takej blbosti? Alebo ísť autobusom. No isto. 20 hodín v autobuse kvôli papieru s rizikom, že sa dieťa narodí niekde medzi Frankfurtom a Dresdenom? 🙂

Zavolala som teda na Slovenskú matriku, aké papiere potrebujem k sobášu, ako dlho to trvá, atd. Zisťovala som aj ceny leteniek. Radšej sa zobrať, ako si nechať takto skákať po hlave. Našťastie sa nám po ďalších dvoch mailoch na Ministerstvo zahraničných vecí v Holandsku podarilo z úradníkov vydolovať, že stačí aj prehlásenie u holandského notára.

To ale nie je všetko. Ospravedlnili sa nám za tú „ellende“, ale svoju všemocnú stránku o legalizácii dokumentov zo Slovenska poopravili tak, aby to ostalo nejasné aj naďalej. Len sa na to pozrite. Teraz tam píšu, že notaris vám vystaví affidavit. A apostille si môžete nechať vystaviť na ministerstve zahraničných vecí.

Aby sme boli hádam aj poslední, ktorí museli prejsť touto odyseou, vedzte teda vy nešťastníci, čo ste sa odhodlali na barbarský čin sobáša alebo splodili dieťa:

Podľa toho, čo nám napísali z Ministerstva zahraničných vecí Holandska je to teda takto:

Ak ste na Slovensku, prehlásenie o spôsobilosti na sobáš (neženatosti/nevydatosti) vám nevydá nikto. Musíte spísať miestoprísažné vyhlásenie (affidavit) za prítomnosti svedka, ktorým je slovenský notár, ktorý overí váš podpis. Tento dokument potom musíte zobrať na Ministerstvo zahraničných vecí na Slovensku a tam na neho dať apostille. To všetko musíte nechať potom preložiť akreditovaným prekladateľom.

ALEBO ak už ste s v Holandsku:

Ísť za ľubovoľným notárom (Notaris) v Holandsku http://www.notarissen-nederland.nl/ a pred nim spísať tento dokument (a samozrejme si ho nechať potvrdiť za 25 euro):

Declaration of not being married

I certify and declare that I am:

Not married to any person, and
At least 18 years old, and mentally competent; and
Not acting under force or duress.
I affirm, under penalty of perjury, that the statements in this Declaration 
are true and correct.

Printed name: Krstnemeno Priezviskova Birth date: den mesiac rok

Address: moja plna adresa v Holandsku Date: ________

Signature:

A to je všetko, čo vám treba. Žiadne cestovanie, apostille, svedkovia. A ak vám náhodou budú robiť problémy a chcieť od vás, aby ste kvôli tomu šli na Slovensko, tak sa ozvite. Forwardneme vám našu korešpondenciu s tunajším ministerstvom. To by malo stačiť na to, aby to gemeentaakov ukecalo.

Takže smelo spochabiť sa a vydávať sa. Držíme palce 😉