Volám sa Bibiana ale všetci tu mi hovoria Bianka,neviem prečo asi je to rýchlejšie zapamätateľné a pre mňa určite milšie keďže meno Bibián existuje tu aj v mužskej verzii.Do Holandska som prišla približne pred dvoma rokmi v apríly cez jednu slovenskú ženu ktorú nebudem menovať. Bola som ešte na Slovensku keď sme spolu volali a dohadovali sa o práci a bývaní tu v NL.Že keď sem prídem budem mať všetko zariadené aj prácu aj byť a to všetko len za symbolickú sumu 180 eur,ktoré mimochodom zaplatím až z prvej výplaty.Na Sk som vtedy ešte mala dobrých kamarátov a tak som im zvestovala túto radostnú novinku a tak o pár dní sme sadli do kamarátovho auta a vybrali sa do mesta Haag.Netrvalo ani deň a už sme stáli pred dverami jej bytu, v očakávaní a v napätí z neznáma.S počiatku to bola milá žena, vo všetkom sa nám snažila pomôcť, byť nám zohnala cez znameno turka,ktorý mal byť v centre mesta a to iba za symbolickú cenu 900 eur mesačne.Vtedy sa mi ťa suma zdala privysoká,na slovensku by som v živote nebola schopná platiť toľko,avšak po pár dňoch k nám pribudol ešte jeden pár dievča zo slovenska s priateľom z čiech.Byt bol prázdny tak sme spočiatku spávali na matracoch ja s kamarátom a s jeho priateľkou v jednej izbe a oni dvaja v druhej.Nebola som z toho nejak zhrozená,už predtým som bola rok v Taliansku v Matere,vo Švajčiarsku v Ramsene,v Nemecku,takže mám skúsenosti v zahraničí.Druhý deň sme už boli nastúpený v agentúre ktorú kľudne môžem označiť za zdieračov a podvodníkov, samozrejme ťa slovenska ich označila za nekonfliktných a serióznych.Netrvalo ani pár dní a všetci sme nastúpili v jednej fabrike s ovocím a zeleninou v Barendrechte.Práca bola dobrá,trocha zima,trocha viacej hlúpych ale najmä dôležitých poliakov,ktorý samozrejme všetko vedeli.Páčilo sa mi tam až do momentu prvej výplaty.Na môj účet som dostala polovicu zo sumy ktorú som zarobila,tak som volala do agentúry kde je problém.Samozrejme to bola chyba v systéme a že peniaze obdržím o pár dní.Nestalo sa tak,stalo sa tak až po mojich ustavičných telefonátoch a prosbách o vlastné peniaze.Na otázku koľko zarobím na hodinu mi nikto nikdy neodpovedal, ževraj to vypočíta systém.Takto sa to ťahalo každý mesiac až po štyroch mesiacoch som si povedala dosť.Dala som výpoveď a žiadala si o vakantie geld,ktoré mi nechceli vyplatiť.Že ich dostanem až budúci rok.Poznala som systém v Holandsku takže som vedela že po ukončení pracovného pomeru ti ich zamestnávateľ musí vyplatiť do jedného mesiaca.Avšak on nechcel.Tak som sa rozhodla nevzdať sa.Zašla som na stadhuis v Haagu a pýtala sa čo mám robiť v prípade ak mi zamestnávateľ nechce vyplatiť vakantie geld.Dostala som adresu na Jurisdish Loket v Haagu a dohodla si stretnutie.Samozrejme nikto z mojich kamarátov nevedel anglicky tak som sa snažila všetko riešiť za nich.O pár týždňov mi pridelili právnika,ktorý chcel samozrejme rýchlo na nás zbohatnúť a nič pre to neurobiť.Doteraz som svoje peniaze nevidela.Avšak prišla druhá rana.Slovenka si prišla po svoje peniaze za sprostredkovanú prácu a byt.Bola som v šoku a samozrejme som jej nechcela dať nič.Dohodnutá suma bola 180 eur avšak ona to navýšila na skoro 300 eur.Ja a moji kamaráti sme odmietali peniaze dať avšak známy z čiech zo strachu že by ostali tu odkázaný sami na seba jej peniaze poslušne bez akýchkoľvek výčitiek vyplatili.Tak si zavolala na pomoc svalnatého kamaráta,ktorý nás prinútil vyhrážkami a zastrašovaním jej peniaze vyplatiť.Po tomto pekle som mala sto chutí odísť ale to by bolo najľahšie riešenie.Rozhodla som sa ostať a nevzdať sa.Začala som s hľadaním práce a samozrejme som chcela ísť do školy.Prihlásila som sa a aj mojich vtedy kamarátov na školu Sachen v Deň Haagu a tak sme začali so štúdiom jazyka dva krát v týždni.Bolo to super a dnes už mám druhý diplom.Netrvalo ani mesiac a našla som prácu cez jednu agentúru v Haagu.Síce tureckú ale majiteľ platil a nebol žiadny problém.Začalo sa mi dariť.Majiteľ nám ponúkol prácu v Belgicku iba 50 minút cesty s prísľubom zvýšenia platu.Súhlasila som.Práca bola dobrá,obrovská fabrika so šampiónmi a hríbami,pracovala som na oddelení s mojimi kamarátmi zo slovenska.Robila som objednávky pre supermarkety do Francúzka,Belgická,Holandska,Anglicka a USA.Bola som šťastná.Niekedy to bolo ťažké so školou ale vždy sme stíhali. Šéfom bol majiteľov syn Matthijs.Jeho rodina vlastní fabriky so šampiónmi a syrom v Holandsku.Nemala som ho rada,pôsobil na mňa namyslene,každý rok dovolenka v Amerike,South Afrika,stáž v Suriname,Brazílii,Kanade.Nikdy sme sa nejak nerozprávali až kým som nešla skoro po roku na slovensko na dovolenku.Napísal mi na fb. Z nevinného písania sa stali hodiny strávené za počítačom,prebdené noci,písali sme spolu celý mesiac.Po návrate do Holandska si má začal viacej všímať,chodil mi pomáhať na oddelenie,ale bolo to viac menej kamarátske.Ani neviem kedy sme sa do seba zamilovali.Na prvé rande mi priniesol obrovskú kyticu,volali sme spolu každý deň,v práci sme sa rozprávali,jazdil za mnou do haagu 80 km dokonca počas zimnej dovolenky prišiel po mňa do Prahy.Cítila som sa ako v rozprávke,obyčajné dievča si všimol niekto s takým postavením ako je Matthijs.Avšak nie vždy to bolo také ružové.Tým mojim kamarátom začalo prekážať že sa s ním stýkam,že všetci vo fabrike o nás hovoria,že on to so mnou nemyslí vážne,že ma chce len využiť.Nechápala som tomu.Prečo moji najlepší kamaráti nemôžu byť šťastný spolu somnou?Vadilo im že chodil do Haagu ževraj ma zdržoval v práci,samé výhovorky.Mala som toho dosť a tak som z tej práci odišla.Hneď po mne dali výpoveď aj oni.Začala som opäť pracovať v Deň Haagu v jednej fabrike s kvetmi,avšak neprestala som sa s Matthijsom stretávať.Doma to bolo peklo,v práci sa som ňou nerozprávali a tak isto ani doma,ohovárali ma kde sa dalo.Až jedného dňa mi napísala kamarátka Danka zo Slovenska že ma príde pozrieť do Holandska.Bola som šťastná pretože skoro dva roky tu pri mne nikto nebol,iba kamarátkin brat,dokonca s nami pracoval.Danka si kúpila lístok a vycestovala.Túto novinu som oznámila svojim spolubývajúcim.Nečakala som takú reakciu.Ona mi prišla povedať že ak sem príde moja kamarátka a bude bývať v mojej izbe,vymenia zámky a vyhodia mi veci na ulicu,že si mám hľadať hotel pre seba a pre ňu.Pri tom som platila rovnaký podiel ako oni dvaja.Z kamarátov ktorých som poznala štyri roky sa stali hyeny.Nemala som inú možnosť ako odísť ale kam?Prácu som mala v Haagu,na nový byť som nemala toľko peňazí,kamarátka už sedela v autobuse.Zavolala som Matthijasovi a on sa ponúkol že môžme bývať u neho.Spočiatku som nesúhlasila ale situácia má prinútila.Zbalila som si všetky veci a odišla.Prišla som tak o svoju prácu,o byť ktorý som mala,o kamarátov,ale neľutujem.Teraz som šťastná, s Matthijsom sme spolu viac ako rok,ľúbime sa,pomáha mi vo všetkom.Momentálne pracujem ako au pair keďže nechcem byť závislá na ňom ale dúfam že si nájdem omnoho lepšiu prácu,pretože v budúcnosti si chcem otvoriť vlastnú tanečnú školu.Tento príbeh je príbeh o mne,pre ostatných, aby sa nikdy v živote nevzdávali,išli si za svojim šťastím a viete čo máte z každej trpkej spomienky či zážitku?SKÚSENOSŤ.Pretože v budúcnosti si už dám pozor komu budem dôverovať a pomáhať