Začiatok príbehu siaha do roku 1996, keď sa ma neznámi holandskí turisti spýtali na cestu. Touto príhodou sa začalo utvárať moje puto k Holandsku. Nasledovalo sedem rokov cestovania, prechodných pobytov, práce, štúdia a spoznávania nových a nových ľudí.
V roku 2003 som sa zoznámila s Holanďankou, volajme ju H. – aristokratkou, ktorej manžel je blízkym priateľom korunného princa Willema-Alexandra. Oba manželské páry sú v kontakte, navštevujú sa a ja som mala príležitosť byť pri niektorých z týchto stretnutí.
Prvýkrát som sa s korunným párom stretla v lete 2003. Maxima bola v druhom stave a počas stretnutia sa rozprávala s H., ktorá mala v tom čase niekoľkotýždňového synčeka, o prípravách na bábätko. I keď sa veľa usmievala, vyzerala veľmi unavená. Pochválila mi moju holandčinu a ja som pochválila tú jej. Uups, faux pas. Po zvyšok rozhovoru som sa snažila dávať si pozor na jazyk.
Aký som mala z tejto návštevy dojem? Obaja boli veľmi milí, veľa sa pýtali a najmä ma zaujal ich takt a pozornosť. Sú to normálni ľudia, ale majú čosi do seba …
Môj druhý kontakt s kráľovskou rodinou bol na jeseň 2003 v uzavretej spoločnosti na malom loveckom zámočku. Kráľovná organizovala večeru pre najbližšíchpriateľov a ja som tam bola v úlohe baby-sitterky. Bol to pre mňa nádherný zážitok – bohužial vám nemôžem opísať podrobnosti.
Videla som pracovňu kráľovnej Beatrix, prechádzala som sa po miestnostiach s umeleckými dielami, súkromnými fotkami kráľovskej rodiny a keď mi služobníctvo prinieslo večeru, viac som si neželala (teraz sa smejem na tom, aké bolo to červené víno ťažké a trochu sa mi po ňom točila hlava).
Nikto mi nič nezakázal, ale inštinktívne som nechcela chodiť sama po zámku. Napriek tomu som však mala možnosť nazrieť do niektorých ďalších komnát. V izbe, kde som strávila celý večer bol telefón s priamou linkou do ostantých izieb, i ku kráľovnej; dokonca som sedela vedľa zapnutého laptopu princa Constantijna. Tento zámok nie je prístupný verejnosti, takže som si každú chvíľku vážila.
V ten deň som sa stretla so všetkými pozvanými hosťami, vrátane princa Constantijna, s ktorým sme prehodili zopár slov, lebo sme sedeli oproti sebe na terase.
Constantijn sa ma spýtal, čo si želám na pitie a ja som mu namiesto odpovede povedala: „Hmm, tak princ ma ešte nikdy neobsluhoval.“ Jejda, tak to neviem, ako naňho zapôsobilo. Potom som sa ho spýtala, či som jediná Slovenka, ktorá kedy bola na tomto zámku a on mi diplomaticky odpovedal, že v tomto momente som spomedzi prítomných ja jediná Slovenka. Bol veľmi príjemný, presne taký, ako som si vždy princa predstavovala (jedna z mojich najlepších kamarátiek s ním študovala a sú dodnes priateľmi).
Okolo 02:00 v noci ma modré auto so šoférom a vyobrazenou kráľovskou korunou na dverách odviezlo do hotela. Podľa protokolu som nesmela zostať na zámku cez noc. Neskôr som sa dozvedela ešte oveľa viac o tom, ako to na zámku chodí a kto sú ľudia, čo tam žijú a pracujú (rozprávala som sa so služobníctvom, ktoré bolo veľmi milé a prívetivé).
Do tretice všetko dobré – stretli sme sa na krste syna mojich známych vo februári 2004. Maxima si dokonca pamätala moje meno a na štyri hodiny mi dala do opatery svoju dcéru – princeznú Amáliu. Tú som nakŕmila, prezliekla, vymenila som (kráľovskú) plienku a samozrejme som si ju odfotila. Ďaleko som s ňou však zájsť nemohla – pred dverami na lavičke sedeli drsní chlapci v čiernych oblekoch. Princezná Maxima prišla po čase skontrolovať, či je všetko v poriadku a to mi dalo priestor trocha vyzvedať o tom, kto vyberal Amálii meno a akým jazykom sa s maličkou rozpráva.Bola to veľmi milá a intímna chvíľa, najmä keď prišiel Willem-Alexander a zostali sme na pár minút v jednej miestnosti iba my traja a bábätko. Mala som z nich opäť veľmi dobrý dojem.
Kvôli bezpečnosti a úcte voči členom kráľovskej rodiny nenapíšem viac postrehov a nezverejním žiadnu fotografiu. I keď som iba malá ryba, ktorá v ich živote nič neznamenala, pre mňa znamenali tieto stretnutia veľa. Chcela som napísať o tom, že i obyčajný človek sa môže dostať takto blízko. Možno stačí byť len ochotný a ukázať cestu neznámym turistom, ktorí vás možno zavedú až ku kráľovi.