…a víťazom tohtoročného Roots Openair festivalu sa (pre mňa) stáva hudobné zoskupenie – Systema Solarrrrrrrrrrrrrrrrr!!! (v laickom preklade logického uzáveru – Slnečná sústava) Takto expresívne by som charakterizoval svoje dojmy z už spomínaného festivalu. Takmer od začiatku mojej prítomnosti v Amsterdame sa stal súčasťou kalendára obľúbených podujatí, ktorých je hodno sa účastniť každý krát. Podobne ako “Queen’s day”, či presnejšie “Koninginnedag”, teda doslova, “Kráľovninho dňa”.
Tento Roots festival slávil menšie jubileum. Totiž svoje 15-ste narodeniny. Treba úprimne povedať, že počasie veľmi slávnostné nebolo. Zvlášť v porovnaní s minulým rokom. To bolo počasíčko hodné adorácie! Celý deň krásne, slnečno a teplo. V podstate úžas, lebo takých dní je tu v Holandsku štatisticky vôbec málo. Avšak 8. júla 2012 lialo ako z krhly. Najlepšie čo pre seba možno v takýchto prípadoch urobiť je presne to, čo robí lokálne obyvateľstvo. Jednoducho ignorovať vonkajšie podmienky a nenechať si pokaziť deň, ktorý je krásny tým, že je a nie tým, že prší.
Festivalový program v Oosterparku – áno, to bolo to miesto konania, sa začal už o dvanástej, ale z domu sme sa vytrieskali až neskôr. Jednak pre prvotnú neochotu zmieriť sa s realitou za oknom a jednak preto, že vlastne sa nebolo kde ponáhľať. Náhlenie a podrobenie sa režimu je predsa len doménou dní pracovných. Bola nedeľa a v taký deň, zvlášť ak máte voľno, nehodno prehajdákať chvatom. Okrem toho synonymom slova “festival” je “oslava” a preto jediné čo treba je tam byť a užiť to.
Na “feestje” (čítaj fejšie) sme sa dostavili okolo tretej. Používam množné číslo, lebo sme boli viaceri. Konkrétne dvaja. Minimálny vhodný počet na to, aby sa vôbec naplnil význam vyššie uvedeného slova. Sláviť síce možno niečo aj sám, ale oslavu bez spätnej väzby by som nazval narcizmom.
Najprv sme si urobili prvé “rondje” (d sa spodobuje na t) po parku, ktoré sme zapichli rovno pod šapitó “Club stage”-u. Spustil sa totiž veľmi solídny lejak a toto bolo ideálne miesto úkrytu. Technici akurát pripravovali pódium pre Etiópske trio Krar Collective. Usalašili sme sa pekne v suchu na kraji stanu, s romantizujúcim výhľadom von a so záľubou sme hľadeli na pohybujúce sa farebné kupoly dáždnikov. Prvé dynamicky znejúce tóny prerušili naše snenie. Zazreli sme uja hrajúceho na elektrickej harfe a druhého uja za akýmisi troma bubnami, ktorých špecifický názov neovládam. V každom prípade do nich bil paličkami. Mastili od začiatku o sto šesť – a viac. Pridala sa k nim teta speváčka. Verbálne opisovať hudbu je celkom nevďačné, lebo nereprodukovateľné. Preto poviem len, že teta speváčka mala veľmi zaujímavý hlas, aký som ešte nepočul. Že hrali veselé, pesničky ktoré sa dobre počúvali a na ktoré sa dalo aj dobre podrindať. A že tá elektircká harfa sa volá Krar, čo evidentne určilo aj názov tria.
Medzičasom prestalo pršať. Skončil koncert. Nastala chvíľa pre druhé “rondje” s vyhliadkami na konzumáciu. Hlad sa ozval tiež svojim typickým mono-tónom. Pomerne široký chodník obkolesujúci park bol lemovaný mnohými stánkami s dobrotami rovanko exotickými ako hudba prezentovaná na pódiách rozostavaných v areáli tejto oázy zelene. Bodoval hlavne “bakbanaan” s “pinda sause” (čiže pečený banán s arašidovou omáčkou) a osviežujúce pivo s ovocnými príchuťami Mongozo. Viem, že to nieje najvhodnejšia kombinácia. Našťastie reakcia môjho organizmu na ňu bola veľmi pozitívna – v rámci hesla: “Dobrý gazda domov donesie”.
Vyčasilo sa. Zasvietilo aj slniečko. Kvantita návštevníkov evidentne stúpla. Všetci sme sa svorne premávali po parku ako hmyz. Všetko navôkol zunelo a dunelo cuzdokrajnými vibráciami. Všetky lavičky boli zrazu obsadené. My sme sa usadili pred stanom v ktorom sme sa prv skrývali pred dažďom. Rozprestreli sme si karimatku a vyhrievali sme sa na slniečku. Akustika vonku bola v podstate lepšia ako dnu, pod stanom. (Nezávisle od Stana…) Nechali sme na seba pôsobiť rytmy perkusií a iného zvukotvorného náčinia ďalšieho z interprétov, Daniela Waroa. Fakt ma to mrzí, ale žiadna hudobná recenzia sa nebude konať ani teraz. Určite však viem povedať, že “rytmenie” bolo natoľko pozitívne a tak dobre dopĺňalo pohľad na okolité dianie, že som jeho výpovednú hodnotu v podstate odignoroval. Za čo sa týmto pánovi Waroovi ospravedlňujem.
Vonku na vzduchu sa veľmi dobre kvasilo. Napriek pohode výkvasu sme neodolali dynamickým tónom a vískaniu publika ozývajúcich sa po chváľke pauzy spod šapitó a vydali sme sa za ich vibráciami. Boli to práve Kolumbíjski chlapci zo Systema Solar! Ich hudba bola osviežujúca, ako dobre namiešaný letný kokteil. Základ tvorili tradičné latinskoamerické rytmy tvrdené vplyvymi súčasnej mestskej tanečnej hudby. Clapci “rap”-ovali (repovali), “skratch”-ovali (skrečovali), “break”-ovali (brejkovali) a podobné iné psie kusy stvárali. Ba čo viac, bola tam aj teta “VJ-ka” (vídžejka) ktorá sa starala o vizuálnu časť celej tej parády. Teta proste premietala rôzne kratšie videosekvencie používajúc rôzne filtre. Išlo im to náramne dobre. Ani my sme neváhali a nechali sme sa strhnúť. Dobre sme si zaskákali, zaujúkali a inak zabesneli.
To, že keď celá paráda skončila a my zamierili domov je len veľmi štandardný záver príjemne stráveného dňa.
Čo ma však prenasleduje celým týmto textom je môj rodný jazyk pretkávaný novotvarmi. Máte to aj vy, napr. Slováci žijúci v Holandsku? Ak treba, tak nejdem na “Mestský úrad”, ale na “Gemeente”. Čo je samozrejme to isté, akurát slovo pomenúvajúce onú inštitúciu je iné – pri bližšom pohľade má aj iné korene. Len tak na margo: po anglicky “roots”. Alebo – neplatím “dane”, ale “belasting”.
Nekupujem “darček”, ale “cadeautje”. Nehľadám po byte zašantročený “obal” na mobil, ale “hoesje”. Nejdem na “pivko”, ale na “biertje.” A ešte jeden syntaktický podraz, nepoviem, že “som sa objednal”, ale že “som si urobil “afspraak”. A tak podbone. V toku materinskej reči zrazu vyskakujú slová jazyka krajiny v ktorej žijem a ktorými už komunikujem častejšie než tými “svojimi”. V podstate je to veľmi zábavné. Taký jazykový kokteil. Alebo koktail?
Dokonca používam slová, ktorým dávam úplne iný význam. Napríklad. Ak mi niečo chutí, nepoviem “lekker”, ale “lekvár”. So svojím maďarským kamošom aplikujeme gramatické pravidlá jeho materčiny napríklad na rôzne názvy. “Wok to walk” je “Wókuš”. “Munt plein” je “Munťáš”. A aby toho mixovania nebolo dosť, tak “oslava” nieje ani len “párty”, ale “parťáš”!
Vyzerá, že tak ako ujovia a tety na “parťáši” v Oosterparku miešali svoje hudobné driáky, tak asi nejak mixujú aj ľudia jazyky ktorými rozprávajú. Ja určite. Purista zo mňa nebude. Ono anglické “Back to roots” pre mňa v tomto kontexte neznamená navrátenie sa späť k forme, ale k obsahu.
Na zdravie. (po maďarsky “egészségedre” – novotvar: “egreše”.)