Pri poslednej návšteve “doma” na Slovensku som bola u svojho starého lekára a okrem darovania mu magnetky holandského domčeka (bolo na ňom “apotheek”), som si vypýtala výpis očkovaní, ktoré som od detstva absolvovala. On ma upozornil na fakt, že už je to viac ako desať rokov od posledného zaočkovania proti tetanusu. Keďže už na Slovensku nemám žiadne poistenie, rozhodla som sa vybaviť si očkovací preukaz a všetky potrebné očkovania tu v Holandsku. To som ešte nevedela, že ma bude v Haagu každý považovať za idiota…
Bez akéhokoľvek tušenia som išla najprv za svojou huisarts. Tam mi najprv klesla sánka, keď sa pýtala, prečo to potrebujem, keď som už v detstve zaočkovaná bola.. a že či niekam cestujem. Ale vraj aj tak preukazy len tak nerozdáva, musím ísť na GGD (Gemeentelijke Gezondheidsdienst).
Tak som pekne poďakovala a lekárka mi poslala účet za dobrú radu.
Doma som si potom na internete hľadala to slávne GGD. Na ich webstránke som ako jediné vhodné oddelenie našla Reizigersadvies en –vaccinatiecentrum. Samozrejme sme v Holandsku, treba si urobiť afspraak (schôdzku). Tete v telefóne som vysvetlila, že ide len o štandardné zaočkovanie proti tetanu.
O pár dní mi prišla obálka s dotazníkom, ktorý treba pred konzultáciou vyplniť. Mám pocit, že je to nejaké nedorozumenie: meno cestovateľa… destinácia cesty… dátum odchodu… pre istotu telefonujem známej (Holanďanke) a pýtam sa, kam sa chodí očkovať ona. Netuší. Nikdy nebola. A počula, že cestovatelia si kupujú očkovacie preukazy v lekárni. Už len zo zvedavosti sa pýtam asistentky v lekárni, či majú nejaké preukazy. Nemajú, nikdy nemali, ale ak si zájdem do nemocnice, tak tam by mi ho mali vystaviť. Ale zaočkuje ma vraj moja lekárka. Aha. Tak už radšej nechcem nič vedieť.
Na GGD vyjdem na tretie poschodie, odovzdám nie celkom vyplnený formulár a už aj príde ujo v bielom a vedie ma do svojej kancelárie. Teším sa, ako mu poviem svoje zážitky s holandskou starostlivosťou a že mi dá za pravdu. Je cudzinec, Ind s veľkým amuletom Shivy okolo krku a navyše expert – vakcinológ, tak hľadám spojenca v tomto svete naruby.
Zaskočí ma však otázkami, ktoré som už počula predtým – kam cestujem, na ako dlho atď. Keď mu už s istou dávkou hnevu v hlase poviem, ze 20 % ľudí, ktorí dostanú tetanus, zomrie a že ja mám právo na ochranu vlastného zdravia, tak mi v kľude odpovie, že vakcináciu proti tetanu nedávajú “len tak”, ale že to pôjde konzultovať so svojou kolegyňou. Po 20! minútach sa vráti s dobrou správou, vakcináciu mi nakoniec dajú, ale len preto, lebo v Holandsku je táto vakcinácia (tzv. DTP) vždy v kombinácii s difteriou a polio a ja som bola v detstve očkovaná na poliomyelitis iba jedenkrát. Ešte mu trvá ďalších 20 minút uložiť moje údaje do počítača, ale spolu s privolanou kolegyňou to nakoniec zvládnu a ja dostanem KONEČNE sľúbenú injekciu. Ešte zaplatím za účet za “konzultáciu” a za vakcináciu a s očkovacím preukazom idem domov.
Doma ma čaká pohľadnica s vyobrazeným psom a mačkou. Je od našej veterinárky, ktorá ma informuje, že už ubehol rok a je treba zase dať zaočkovať psa.. toto je fakt svet naruby. Takze ak ma pohryzie cudzí pes, je šanca, že je zaočkovaný..ale čo keď ma pohryzie človek?
Už som si zvykla, že v Holandsku neexistujú gynekologické prehliadky, iba ak ste tehotná a že každý odber krvi sa neuskutočňuje u svojho lekára atď., ale že musíte takto žobrať o očkovanie, to je naozaj niečo… mimochodom, ked som si pozrela ten očkovací preukaz, na jeho obálke je napísané: “Medzinárodný preukaz očkovania proti žltej horúčke”.
Tak dúfam, že o desať rokov, keď budem zase zháňať očkovanie, už budem žiť v normálnej krajine.