Najstarší recept na Oliebollen je z kuchárskej knihy z roku 1667, čo jednoznačne zaraďuje Oliebollen medzi typické holandské jedlá. Celoročne ich dostanete len výnimočne, v predvianočnom období sa s nimi roztrhne vrece.
Oliebollen sa do roku 1891 nazývali Oliekoek. Jedávali sa v období od Vianoc do Troch kráľov (26. decembra – 6. januára), ktoré nasledovalo po predvianočnom pôste. Oliebollen boli na stole z dvoch dôvodov. Vyrábali sa zo surovín, ktoré boli dostupné aj v zime, a vďaka svojmu vysokému obsahu tukov a kalórií boli výbornou ochranou proti zime. V 19. storočí sa stali Oliebollen tradičným Silvestrovským a Novoročným jedlom. Táto tradícia sa v Holandsku zachovala dodnes.
Oliebollen sa pražili v repkovom oleji. Olej sa pred použitím „prevaril“ s ražným chlebom a kúskom jablka, aby získal sladkastú chuť. Od roku 1746 majú oliebollen svoj guľatý tvar, práve vtedy sa začali piecť v tzv. hlbokom oleji (čiže vo fritéze). Cesto sa formovalo dvoma lyžicami a vkladalo do horúceho oleja; bolo o niečo redšie ako ´pôvodné´ cesto na oliekoek z roku 1667.
Výrobcovia oliebollen radi používali ruskú pšenicu. Pšenica z krajín s drsnejším podnebím obsahuje totiž viac gluténu, čo spôsobuje, že je cesto elastickejšie a nafúkanejšie. Výsledkom je samozrejme jemnejšia oliebol. Či dovážajú múku z Ruska do polotovarov určených špeciálne na oliebollen neviem, ale neprekvapilo by ma to 😉
Okrem „čistých“ oliebollen sú klasikou tzv. „krentenbollen“ – hrozienkové. Ďalším variantom je „Berlinerbol“ – plnená vanilkovým krémom. Ďalej sa olliebolen plnia višňami či inými marmeládami, a samozrejme nemôžme zabudnúť na „appelbollen“ s jabĺčkami.
Robiť oliebollen doma je podľa mňa dosť náročné. Napriek tomu to mnoho holandských rodín na Silvestra skúsi. Predsa len je o jedenástej upečená oliebol oveľa chutnejšia ako ráno kúpená.
V obchodoch dostanete v tomto období nielen mix na prípravu oliebollen, ale aj špeciálne hrnce, sitká, misky či lyžice (aj keď tie sú väčšinou zmrzlinové 😉 )
Ak sa chcete do výroby tento rok pustiť aj vy, nešpekulujte a nehľadajte „tradičné“ recepty. Z vlastnej skúsenosti viem, že v obchodoch predávaná zmes je naozaj dobrá. Ak chcete robiť hrozienkové oliebollen, nezabudnite hrozienka po napučaní osušiť.
Cesto má kysnúť asi hodinu, staré matere ho zakrývali mokrou utierkou aby sa nevysušilo. Olej musí mať pri smažení 180 stupňov. Môžete smažiť aj vo fritéze (ale v rastlinnom oleji). Niektoré fritézy vraj olej na 180 stupňov nikdy nevyhrejú (napriek ukazovateľom), preto ak vám to vo fritéze nepôjde, nalejte olej priamo do vyššieho hrnca.
Guličky sa môžu formovať buď už spomínanou naberačkou na zmrzlinu alebo dvoma lyžicami – aby sa vám cesto na ne nelepilo, namočte ich tesne predtým do horúceho oleja.
Ak máte cesta príliš veľa, nebudú všetky oliebollen rovnako perfektné. Ak cesto nepremiešate, posledné budú hutnejšie, ak ho premiešate, prestane kysnúť a budú hutnejšie tie, ktoré spravíte tesne po miešaní. Ak chcete mať teda všetky úplne super, rozdeľte cesto do viacerých nádob.
Oliebollen sa smažia približne 6 minút, potom ich „odmastite“ položením na servítku.
Ak chcete, aby vám pri pečení nesmrdel celý dom, skúste popri smažení variť v druhom hrnci ocot. Vraj to pomáha.
Verím, že sa vám oliebollen podaria a môžte ich na Silvestra pripraviť, aj keď budete na Slovensku. Pribaľte si v takom prípade jeden balík zmesi do kufra. Alebo radšej dva 😉