Oranžový deň

Je 1. máj, sviatok práce. Svätia ho minimálne zástupcovia a sympatizanti hlavnej koaličnej Strany práce (PvdA). Tí ktorí musia, pracujú. Ostatní majú voľno a tých je väčšina. Oddychujú. Jednak preto že je sobota, ale hlavne preto, že včera bolo 30. apríla. A to je tu v Holandsku hádam najväčšia oslava. Včera bol totiž Deň Q. Queen´s day. Koninginnedag. Kráľovnin deň, Deň kráľovnej.

Je to deň, štátny sviatok, kedy sa oslavuje na území Holandského kráľovstva deň narodenia kráľovnej. Nie však súčasnej kráľovnej Beatrix, ale jej matky kráľovnej Juliany. Len tak na margo, ak údajne tento deň pripadne na nedeľu, oslavuje sa o deň skôr.

V tento deň je všetko oranžové a mestami duní záľaha ľudí. Sú od všadiaľ. Prichádzajú lietadlami, vlakmi, autami, bicyklami i pešo. Alebo sú jednoducho tam. V závislosti od vzdialenosti. Cudzinci, udomácnení „cudzinci“ i domáci.

Ani ja s priateľmi, všetci alochtónni obyvatelia Amsterdamu, alebo inak, politicky korektne povedané „noví holanďania – „nieuwe Nederlanders“, sme si nemohli nechať ujsť toto – po šari(š)sky, šveto.

Doobeda sme vyrazili do ulíc, aby sme si našli a kúpili niečo pekné. Niečo pekné je slovné spojenie označujúce širokú paletu objektov hodných kúpy, teda investície finančného kapitálu. Prosto povedané, je to skvelá príležitosť ako dobre rozdžubať peniaze.

Dá sa tvrdiť, že najmenej výhodný investment je za jedlo a tekutiny. Ale to je jasné každému a so stratami sa počíta. Najpodstatnejšie je mať fun. Dobrá nálada, smiech a zábava sú všadeprítomné.

Ulice, námestia, parky, domy i mosty lemujú ľudia ktorí ponúkajú niečo na predaj. Queen´s day je okrem iného známy tým, že mesto sa mení na jeden veľký bazár. Už takmer týždeň pred 30. aprílom sú chodníky viditeľne rozparcelované na malé plochy s menami tých, ktorí na nich v Deň Q rozložia svoje imanie. Väčšinou veci z domácnosti, ktoré sa ich vlastníci rozhodli vzdať a speňažiť. Oslava narodenín kráľovnej ponúka každému ideálnu príležitosť tak urobiť bez akéhokoľvek zdanenia. A keďže sa jedná o sviatok, tak aj ceny sú častokrát len symbolické. Paleta ponúkaného je bezhraničná. Hry či hračky za pár centov pre deti. Handry, rozumej oblečenie rôznych značiek i kvality. Obuv. Skvostné diadémy i ligotavé (alebo aj nie) čačky. Hudobé nosiče každého druhu i prístroje ktoré ich znesú. Staré rárohy i starožitnosti. Kuchynské potreby i nepotreby. Tlačoviny, plagáty, knihy, folianty, knižky, brožúry, publikácie, učebnice, cvičebnice, leporelá, brožúry, monografie, faktografie, encyklopédie, memoáre, novely, romány, básne, slovníky, lexikóny, glosáre, katalógy, časopisy, spravodaje, revue, žurnály, magazíny, noviny, komixy, periodiká, ranníky, denníky, mesačníky, večerníky, nočníky… Šicko a veľo. Bars veľo.

Nepredávajú sa len predmety, ale aj emócie a spomienky. Napríklad na Westermarkte ste mohli za jedno euro neviazane prezentovať svoj politický názor. Za sumu ktorú ste mali možnosť investovať vám bol k dispozícii jeden tanier. Ten ste mali hodiť do podobizne niektorého z troch zjavne najmenej populárnych reprezentantov súčasnej holandskej politiky. Na výber bol predseda vlády, kresťanský demokrat Jan Peter Balkanende (niečo ako náš P.Hrušovský s R.Ficom v jednom), pravicové nešťastie menom Geert Wilders (Slovenským ekvivalentom je svojou politickou orientáciou i prezentáciou J.Slota) a tuším minister financii a akurát odstúpivší líder Sociálno demokratickej strany práce, PvdA, Wouter Bos (toho by som zľahka prirovnal asi k I.Miklošovi). Aj by som šmaril tanierom do niektorej podobizne, ale nebol som ochotný investovať svoj kapitál do púťovej politiky ani keby tam boli Slovenské ekvivalenty.

Za podobnú sumu ste mohli triafať surovým vajcom do kamoša prevádzkovateľa atrakcie – super biznis… Alebo súťažiť o to, kto jedným úderom zabije klinec do pňa. Mohli ste si dať vyveštiť z ruky. Urobiť si fotku s echt Holanďanmi nastajlovanými do oranžovo – modro-bielo-červena. Vyrozprávať sa „pozornému uchu“. Požiadať o dobrú a zlú radu. Mincou či bankovkou oceniť hudobné, spevácke, tanečné či iné majstrovstvo predovšetkým detského sólistu alebo skupiny. Väčšinou hrali ozaj dobre. Deťúrence vystupujú vraj hlavne vo Vondelparku. Z rána. My sme však pomaly kráčali krížom krážom Deviatymi uličkami a ich priľahlou spleťou. Lov na niečo pekné bol ešte mladý.

Na hlavných námestiach sú vždy veľké pódiá najmä s živou hudbou. Masy, davy húfne zaľudňujú veľké mestské priestranstvá, ako Vondelpark, Westerpark, DAM, Rembrandtplein, Leidseplein atď. Na Museumplein je asi najväčší masaker. To čiste šalenstvo tam! Ak ste niekde v strede takéhoto davu, s odchodom radšej ani nepočítajte. Ísť tam znamená, že nemáte namierené inde. Čaká tam frotérsko-tribalistická eufória živelného splynutia v kolektívnom vedomí. Preto sme tam radšej ani nešli.

Štatisticky najpopulárnejším hudobným žánrom je „duc, duc“ a takzvané šlágre. Reprodukovaní Tiestovia a lokálni Kazíkoidi doťahujú punc národnej ľudovej zábavy do vyčinčaného gýčova. Napriek tomu, že nik z nás osobne nijak zvlášť neholduje tomuto muzikálnemu výberu, tešili sme sa z atmosféry všeobecnej radosti.

Hudba je vôbec všadeprítomná. DJ-i sú na každom rohu. Tak na súši, ako aj na vode. Kanály sa hemžia plavidlami väčších i menších rozmerov. Všetkými vodnými cestami sa premávajúce private parties dovoľujú ich účastníkom vidieť čo sa kde deje. A zároveň byť videní.

Naše nákupy dopadli úspešne. Všetci sme si našli niečo pekné. Každý podľa vlastných predstáv, vkusu a budgetu. Spokojnosť z úlovku a únava z premiery chodenia nás zaparkovala na lavičku pri Amstli, neďaleko Hermitáže. Pôvodne šedivý a sychravý deň sa vyfešáčil do slniečkova. Veselo sme sa rozvalili a pozorovali ruch na vode. Loďkové žúry nám promenádovali popod nos. Stačilo len zavrieť oči, otočiť tvár slnku a tešiť sa z krásneho dňa.

Po radostnom výkvase, ku večeru celková únava organizmu avízovala odchod. Rozlúčili sme sa a pomalým krokom zamierili každý svojim smerom. Zábava síce fičala ešte v plnom prúde, ale kvantita tých, ktorí ostávali a tých ktorí sa rozhodli pre rovnaký variant ako my sa vyrovnávala na fifty-fifty. Bujará zábava sa kumulovala už iba na námestiach. Koberec odpadkov povaľujúcich sa všade po zemi sa stával viac viditeľným. Chlapci a dievčence už nemočili za každým stromom. Sanitky s nákladom bezmocných tiel otrávených nadmernou konzumáciou alkoholu a iných dobrôt prechádzali ulicami rýchlejšie. Frenetické presto vzájomne sa prehlušujúcich zvukov a ruchov pomaly vyvažoval pravidelný tlkot beatov. Mesto naberalo nový dych.

Dnes je 1. máj, sviatok práce. Práca má evidentne menej sympatizantov. Asi preto, že je sobota.

Viac info na: http://www.koninginnedagamsterdam.nl/

http://cs.wikipedia.org/wiki/Koninginnedag