Stedelijk Museum

O SM – trochu vo všeobecnosti.

Heeeeej! Konečne ju otvoriliiiii! Huraaaaa! Galérku! Teda, aby som bol presný, Stedelijk Museum. Aj keď znova len dočasne, temporary, tijdelijk… 🙁 Buďme optimisti – ale predsa…

SM ako vám určite došlo je v tomto prípade skratka pre Stedelijk Museum a nie pre sadLo masLo techniky sexuálneho potešenia.

Stedelijk Museum, po slovensky Mestské múzeum. Preklad je síce presný, ale názov samotný nevystihuje to, čo v skutočnosti predstavuje. Prídavné meno tvoriace prvú časť názvu referuje k miestu. Miestom je mesto. A mesto je miesto, ktoré podľa poučky charakterizuje koncentrácia zástavby, členenie priestoru, vysoká hustota obyvateľstva atď. Špecifickým je spôsob života obyvateľstva mesta. Jednou z aktivít takéhoto života je aj návšteva galérií. To, že je múzeum mestské však nehovorí veľa o tom, čo v ňom návštevník môže zhliadnuť.

Industriálna revolúcia dorazila do Amsterdamu počas takzvaného druhého zlatého veku, teda koncom 19. storočia. Vtedy obyvatelia darovali svojmu mestu do vienka železničnú stanicu, Concertgebouw a pár múzeí (1). Typickým znakom architektúry obdobia konca 19. storočia je historizmus. Adriaan Willem Weissman (1858-1923) projektoval budovu SM v neorenesančnom štýle. Presne pre účely ktorým mala slúžiť – ako výstavný priestor. A ako priestor návštev mestského človeka. SM otvorilo svoje brány prvý krát roku 1895 (2). Od otvorenia až po rok 1908 však SM prezentovalo rozmanité zbierky. Teda nie vyložene umenie. So zbieraním umenia sa síce začalo už roku 1874, ešte pred tým ako bola budova hotová, ale na súdobé výtvarníctvo sa koncentrovalo až od roku 1909. Zbierka sa nesústreďovala len na domácich autorov, ale na celú modernu. Vďaka tomuto zameraniu a širokej podpore donátorov môže SM v súčasnosti prezentovať veľmi ojedinelú kolekciu všetkého, čo možno zaradiť do pojmu výtvarné umenie. Kolekcia obsahuje takmer 90 000 objektov. SM tak predstavuje prestížnu inštitúciu, popredného zberateľa, prezentátora aj kritika, autoritu merajúcu pulz súčasného výtvarného diania.

K tehlovej stavbe A.W.Weissmana, roku 1954 pribudla prístavba, tzv. Sandbergovo krídlo. Nízka kubická presklenná budova so samostatným vchodom. Nič spektakulárne, alebo extravagantné. Funkčný priestor, ktorý dovoľuje vyniknúť vystavovanému. Tiež Willem, ale priezviskom Sandberg (1897-1984) (3) bol riaditeľom SM v rokoch 1945 až 1962. Pre SM však pracoval už od roku 1938. Práve v tomto roku, dal W.Sandberg vymaľovať všetky steny múzea bielou farbou – ideálnym pozadím pre expozíciu umeleckého diela. Obrazy rozvešal zaradom, do výšky očí. Tehlové múry plné rámovaných malieb a atmosféru preplneného kabinetu vystriedala strohosť čistého priestoru, nových materiálov a čitateľnosť zbierky. Túto novotu prevzal od kolegu, prvého riaditeľa New Yorskej MoMA, Alfreda H. Barr jr. (1902-1981).

Sandbergovo krídlo už neexistuje. Zrovnala ho nová prístavba projektovaná ateliérom Benthem Crouwel (4). Po jej ukončení bude mať SM k dispozícii dokopy 8000m2 výstavného priestoru. Teda raz toľko, ako pred renováciou. Nové krídlo tvaru vane by malo byť zamerané hlavne na najnovšie dianie v rámci experimentálneho umenia, film a video umenia. Okrem výstavného priestoru, ktorý nová prístavba poskytne bude budova plniť aj iné funkcie: informačné centrum, knižnicu, reštauráciu a predajňu suvenírov.

Len tak mimochodom, o prestavbe sa uvažovalo už začiatkom 90.tych rokov posledného storočia minulého tisícročia, počas riaditeľovania Rudiho Fuchsa (*1942), ktorý poveril návrhom portugalského architekta Álvara Sizu. Rozpočet SM však bol nedostatočný, preto k realizácii nedošlo (5).

Termín ukončenia súčasného projektu bol stanovený na rok 2009. Rozpočet, vrátane renovácie “starej” budovy bol odhadnutý na 61.400.000€. Ale ak máte cestu okolo Museumplein, tak na mieste kde už mala stáť nová prístavba uvidíte plot a z poza neho rásť masívnu kovovú konštrukciu, skelet “vane”. Očakávané otvorenie a ukončenie všetkých prác je avizované na rok 2011. Kdepak udělali soudruzi z NL asi chybu?

Novú prístavbu sprevádza aj zmena vo vedení SM. Nová riaditeľka, Ann Goldstein-ová (*1957) vyznieva z hľadiska štatistiky ako veľmi radikálny obraz zmeny. Nielen preto, že je to prvá žena vo vedení SM, ale aj preto, že je aj prvou medzinárodnou osobnosťou, ktorá má organizovať život galérie. Všetci jej predchodcovia boli holanďania, muži. Táto Američanka bola ešte donedávna hlavnou kurátorkou Múzea súčasného umenia (MOCA -The Museum of Contemporary Art) v Los Angeles.

V pôvodných priestoroch, teda v budove susediacej s Van Gogh Museum na Paulus Potterstraat číslo 13, sa vystavovalo naposledy posledný decembrový deň roku 2003. Odvtedy boli tieto priestory návšetvníkom nedostupné. Časť kolekcie sa vystavovala v iných múzeách v Holandsku a zahraničí. Hlavné dianie sa sústredilo v dočasných priestoroch druhého a tretieho poschodia výškovej budovy bývalej pošty (TPG – The Post Group) v neďalekom susedstve Hlavnej stanice na Oosterdokskade 3-5. Všetka táto paráda mala aj svoj vizuál. Tiež len dočasný. SMCS – Stedelijk Museum Centraal Station. Dočasnosť trvala do 1.októbra 2008. Takmer päťročné obdobie pod kuratelou Gijsa van Tuyla (*1941) bolo plné skvelých výstav a rozmanitých aktivít. Jednou z najlepších, ktorú som si sám nenechal újsť, bol unikátny výber video diela “našeho” rusnaka, Endička – rozumej Andyho Warhola.

Stedelijk in de stad (6), teda Stedelijk v meste. Červená šípka smerujúca napravo a modrá naľavo. Tak vyzerá logo reprezentujúce vákuum vzniknuté ukončením pôsobenia SMCS. Obdobie “bez strechy nad hlavou” vypĺňali aktivity, ktorým sa SM venuje už hodný čas. Workshopy, prednášky, prezentácie i výstavy sa organizovali v rôznych lokáciách mesta Amsterdam. Vystavovalo sa v susednom Van Goghovom múzeu, Novom Kostole na DAMe, teda v Nieuwe Kerk a vo vile Huize Frankendael (7). Ďalším projektom, ktorým sa chcelo SM priblížiť verejnosti bola mestom putujúca kysňa – Construction Cabin on tour (8). Stedelijk in West, Blikopeners a Facing the museum, toť zoznam akcošiek suplujúci bezdomovské medziobdobie.

Márna sláva, milovníci SM chceli mať svoje múzeum späť na stálej adrese. A to hneď! Aj napriek tomu, že stavba “vane” nieje ukončená. Dočasné sprístupnenie SM má na svedomí v prvom rade “friendly coup” teda povedzme, “priateľský úder” pána menom Otto Nan. O.Nan (slovné hračky nechajme bokom…) dovliekol a vyvesil veľkú červenú šípku na budovu SM, čím naliehal na verejnosť, aby sms-kou podporila jeho kampaň “Stedelijk doe iets” (Stedelijk rob niečo) (9). Citujem. Nan:“Nemôže a nesmie už dlhšie trvať stav, v ktorom niet kde prezentovať práce výtvarníkov žijúcich a pracujúcich v Holandsku, v ktorom kurátori a zberatelia umenia obchádzajú Holandsko a v ktorom celá generácia detí vyrastá bez Stedelijk múzea”*.

Občianska iniciatíva Otto Nana ktorá popchla vedenie SM k otvoreniu brán múzea, k projektu s názvom the Temporary Stedelijk. Akonáhle sa vám dostane do ruky propagačný materiál, alebo zabrúsite na webovú stránku SM určite neujde vašej pozornosti horizontála a vertikála tvoriaca tvar písmena T. Ano, je to to, na čo sa to podobá. T ako logo a nemiznúca pripomienka dočasnosti. Projekt trvá od 28.8.2010 do 9.1.2011 a prezentuje dve expozície: Taking place (povedzme Usádzanie) a Monumentalisme (Monumentalizmus). Okrem diel exponovaných v nových priestoroch má SM pre svojich návštevníkov pripravené aj rôzne prednášky, performance, premietanie filmov, čítanie, exkurzie, workshopy a podobne.

SM navštevujem sám najradšej a najčastejšie. Dočasné SM som navštívil už dvakrát, ale ešte sa tam chystám. Mám radosť zo sprístupnenia zrenovovanej Weissmanovej budovy a prebiehajúcej výstavy v nej. Diky Otto. Som zvedavý na “vaňu” a to, čo bude v nej. Vy?

Poznámky:

(1) 1864 – založené Tropenmuseum, 1885 – otvorené Rijksmuseum,

(2) V rovnakom roku ako: prvé Benátske Bienále; začiatok premávky električiek na Slovensku (otvorením prvej linky v Bratislave); W.G.Morgan vymyslel Mintonette, kolektívnu hru známu ako volejbal; Rudolf Diesel si dal patentovať svoj naftový motor; Oscar Wild bol odsúdený na dva roky väzenia za sodomiu – priznal svoju homosexuálnu orientáciu; Konstantin Ciolkovskij navrhol vesmírny výťah; narodil sa Carl Orff; zomrel Friedrich Engels atď.

(3) Cestou amsterdamským metrom, na stanici Waterlooplein nemožno prehliadnuť červeno-modrý nápis WATERLOO. Jeho autorom je W.Sandberg. Sndberg študoval typografiu.

(4) Pozrite si ich webovú stránku: http://www.benthemcrouwel.nl/. Ich portfólio je skutočne pestré a obdivuhodné.

(5) Sizove návrhy SM nájdete napríklad na:http://www.classic.archined.nl/news/0210/stedelijkmuseum_eng.html, http://www.adp-architecten.nl/site/index.php?showmodule=projectblad&action=project&project_id=100349&num=0&category_id=42

(6) http://www.stedelijkindestad.nl

(7) van Gogh museum: Druksel prints’ by Werkman a Avantgardes ’20/’60; Nieuwe Kerk: Holy Inspiraton; Huize Frankendael: The Living, 10 days of video art

(8) Prenosný pavilón, ktorého autormi boli Niels van Eijk a Miriam van der Lubbe. Fotomateriál, ako kysňa vyzerala je asi najlepšie si pozrieť na www stránke jej autorov. Teda: http://www.ons-adres.nl/site2007/paginas/space/interiors/bouwkeet/bouwkeet%201.htm

(9) Červená a modrá šípka – logo Stedelijk in de stad. Myšlienka použiť šípku ako znak, bola inšpirovaná dielom s názvom Statement z roku 1977 (tvrdenie, vyjadrenie, prehlásenie) Islandského výtvarníka Sigurdura Gudmundssona. Toto dielo je v zbierkach SM. Červená šípka – logo kampane Stedelijk doe iets. Otto Nan použil tú istú myšlienku, to isté dielo ako paralelu a inšpiráciu vlastnej kampane. Viac o akcii Stedelijk doe iets nájdete na: http://www.stedelijkdoeiets.nu/. Video: http://www.youtube.com/watch?v=wTMRPJuBCo8

Použité zdroje informácií:

http://en.wikipedia.org/wiki/Stedelijk_Museum

http://nl.wikipedia.org/wiki/Willem_Sandberg

http://en.wikipedia.org/wiki/Alfred_H._Barr,_Jr.

http://nl.wikipedia.org/wiki/Rudi_Fuchs

http://kunst.blog.nl/nieuws/2009/06/30/ann-goldstein-nieuwe-directeur-stedelijk-museum

http://www.stedelijkmuseum.nl/oc2/page.asp?PageID=1342

http://books.google.nl/books?id=VyxpjC0TswgC&pg=PA22&lpg=PA22&dq=Sandberg+Wing&source=bl&ots=eEDGFDntLk&sig=573foxK7KDM0cEPr4eM1nvvI-7w&hl=cs&ei=1DKRTITFCMqAOL_arPkM&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=5&ved=0CCUQ6AEwBA#v=onepage&q=Sandberg%20Wing&f=true

  • citované z: www.stedelijkdoeiets.nu/downloads/PRESSRELEASE.doc